NLP Summer School 2026: Tri dni o jazyku, AI a budúcnosti inteligentných systémov

Ako rýchlo sa dnes mení svet spracovania prirodzeného jazyka? Za posledné roky sme sa posunuli od klasických NLP úloh k veľkým jazykovým modelom, multimodálnej AI, AI agentom a systémom, ktoré dokážu pracovať s textom, obrazom, zvukom aj externými nástrojmi.

Práve týmto témam sa venovala NLP Summer School 2026, ktorú v septembri zorganizoval Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) v Bratislave. Počas troch dní sa stretli študenti, doktorandi, výskumníci a odborníci z rôznych oblastí AI a NLP, aby diskutovali o aktuálnom stave odboru, jeho budúcnosti aj o otázkach, ktoré presahujú samotnú technológiu.

Od veľkých jazykových modelov k AI agentom

Program otvoril pohľad na jednu z najvýraznejších zmien v súčasnej AI – prechod od samostatných modelov k agentickým systémom.

Účastníci sa venovali fungovaniu veľkých jazykových modelov, ich hodnoteniu a možnostiam využitia v komplexnejších systémoch. Marek Šuppa z Univerzity Komenského vo svojej prednáške predstavil problematiku budovania AI agentov a praktický pohľad na systémy, ktoré dokážu plánovať, používať nástroje a vykonávať viacero krokov potrebných na vyriešenie úlohy.

Program sa však nezastavil pri textových modeloch. Počas školy sa diskutovalo aj o multimodálnych jazykovo-obrazových modeloch, spracovaní reči a audia, fine-tuningu LLM, mechanistickej interpretovateľnosti či robustnosti modelov.

Pre študentov tak škola predstavovala možnosť pozrieť sa na NLP z oveľa širšej perspektívy, než ponúka tradičné delenie na jednotlivé úlohy a modely.

A čo slovenčina?

Jednou z otázok, ktoré sa prirodzene objavujú s nástupom veľkých jazykových modelov, je: Ako dobre vlastne rozumejú menším jazykom?

Slovenčina je v globálnom AI priestore malým jazykom, no to neznamená, že by mala zostať mimo vývoja. Práve naopak – kvalitné datasety, benchmarky, jazykové zdroje a modely sú nevyhnutné na to, aby sme vedeli merať a zlepšovať schopnosti AI systémov v slovenčine.

Tejto téme sa venoval aj panel „Whose model speaks your language?“, ktorý spojil rôzne pohľady na slovenské NLP. Diskutovali v ňom Radovan Garabík z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Peter Bednár z Technickej univerzity v Košiciach a Matúš Pikuliak z KInIT, pričom diskusiu moderoval Marián Šimko.

Práve takéto prepájanie komunít je pre rozvoj slovenského NLP dôležité. Jazykové technológie totiž nevznikajú iba vďaka novým modelom – potrebujú kvalitné jazykové dáta, lingvistické znalosti, technické know-how aj ľudí, ktorí dokážu ich výsledky kriticky hodnotiť.

Aj preto je táto diskusia relevantná pre širší slovenský NLP ekosystém, ktorý v posledných rokoch vytvára nové datasety a benchmarky pre slovenčinu. Nadviazala na ňu prednáška „Evaluating LLMs“ Andreja Ridzika z KInIT-u o tom, ako zistiť, či je nový model naozaj lepší. Na slovenských benchmarkoch skLEP, SkMTEB a novovzniknutom sk-bench ukázala, že rôzne typy modelov treba hodnotiť rôzne a že číslu z leaderboardu netreba slepo veriť.

AI nie je len technický problém

Ďalšia časť programu sa pozrela na AI z opačnej strany – z perspektívy človeka.

S tým, ako sa komunikácia s AI systémami stáva prirodzenejšou, sa čoraz viac stretávame s fenoménom antropomorfizácie. Ľudia môžu systémom pripisovať úmysly, emócie alebo schopnosti porozumenia podobné tým ľudským – aj keď fungovanie modelu je v skutočnosti veľmi odlišné.

Panel „AI as a reflection of our minds? Anthropomorphism and ethics of human-AI interaction“ preto spojil technický, kognitívny, psychologický a spoločenský pohľad.

Medzi diskutujúcimi boli napríklad Igor Farkaš z Univerzity Komenského, ktorý sa venuje neurónovým sieťam, kognitívnej vede a vysvetliteľnej AI, či Nora Hargaš, ktorá sa venuje konzultingu, koučingu a vzdelávaniu a spolupracuje s psychológmi a psychoterapeutmi.

Takáto diskusia ukázala, že pri premýšľaní o budúcnosti AI už nestačí pýtať sa iba na to, čo model dokáže. Rovnako dôležité je pýtať sa, ako jeho schopnosti interpretujeme, ako s ním komunikujeme a aký vplyv môže mať jeho používanie na ľudí.

Viac než prednášky

NLP Summer School bola zároveň príležitosťou na stretnutie slovenskej AI a NLP komunity.

Okrem prednášok a panelových diskusií program ponúkol priestor na prezentáciu vlastných projektov, rozhovory s výskumníkmi, networking a neformálne stretnutia. Súčasťou programu bola aj posterová sekcia,v ktorej mali doktorandi a iní začínajúci výskumníci možnosť prezentovať svoj výskum a diskutovať o ňom s ostatnými účastníkmi a skúsenými odborníkmi.

Práve tento aspekt je pre rozvoj komunity možno rovnako dôležitý ako samotné prednášky. Pre študenta, ktorý sa do NLP ešte len dostáva, môže byť stretnutie s výskumníkom či doktorandom prvým kontaktom s konkrétnou výskumnou témou alebo príležitosťou, ktorá ho nasmeruje ďalej.

Čo si z nej odniesť?

Tri dni NLP Summer School ukázali, že dnešné NLP je už dávno viac než iba spracovanie textu.

Je to spojenie jazykovedy, strojového učenia, multimodálnej AI, kognitívnej vedy a spoločenských otázok. A práve prepájanie týchto oblastí bude čoraz dôležitejšie – najmä ak chceme budovať technológie, ktoré budú dobre fungovať aj pre menšie jazyky, ako je slovenčina.

NLP Summer School 2026 tak vytvorila priestor, kde sa mohli stretnúť ľudia na rôznych miestach tejto cesty – od študentov, ktorí s NLP ešte len začínajú, až po skúsených výskumníkov a odborníkov z praxe.

A možno práve takéto stretnutia sú jedným z najlepších spôsobov, ako posúvať slovenské NLP ďalej.